Klimatické zmeny a globálne otepľovanie zahŕňa viaceré aspekty každodenného života a úzko súvisí so súčasným životným štýlom spoločnosti. Klíma a jej neblahé zmeny na životné prostredie, zdravie a život ľudí sa dostáva do popredia a prijímajú sa opatrenia na zmiernenie dôsledkov emisií skleníkových plynov v bežnom živote. Ide o oblasti využívania energií, priemyslu, dopravy i prístupe k vzniku a triedeniu odpadov. Nechajte sa inšpirovať a urobte malé kroky pre zodpovednejší prístup k životnému prostrediu a klíme aj vy.
Klíma Zeme, klimatické zmeny a emisie skleníkových plynov
Klíma sa charakterizuje ako dlhodobý režim počasia v trvaní najmenej 30 rokov. Klimatický systém Zeme zahŕňa niekoľko zložiek - atmosféru, hydrosféru (vodstvo), kryosféru (sneh a ľad na Zemi), litosféru (vrchná časť zemskej kôry), biosféru (život na Zemi) a noosféru (aktívna činnosť a jej výsledky človeka), ktoré priamo aj nepriamo ovplyvňujú klímu.
Globálne zmeny klímy predstavujú celosvetový priemer teploty vzduchu, celosvetový úhrn zrážok, úhrn výparu, pričom ide o zmeny klímy prirodzeného charakteru.
Ak už hovoríme o globálnom otepľovaní, to už sú zmeny v klimatickom režime Zeme spôsobené človekom a jeho činnosťou.
Najväčšia zmena klímy a skleníkové plyny
Najzávažnejšou zmenou v klíme je pomerne rýchla zmena globálneho priemeru teploty vzduchu, ktorej hlavnou príčinou je koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. Podľa odborníkov ide o klasický fyzikálny jav. Čím viac skleníkových plynov je v atmosfére, tým viac sa zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme, ohrieva sa atmosféra, a vracia toto žiarenie späť. A tým sa zvyšuje prízemná teplota.
7 najvýznamnejším producentov skleníkových efektov
1. fosílne palivá (uhlie, ropa, zemný plyn, rašelina), ich ťažba spracovanie
2. poľnohospodárstvo (ako producent skleníkovo aktívnych plynov)
3. priemysel
4. doprava
5. odlesňovanie
6. urbanizácia
7. odpady
Práve narastajúce koncentrácie skleníkových plynov evidentne spôsobia zmeny v celom klimatickom systéme Zeme.
Na simuláciu možných spôsobov zmien v klíme sa používajú počítačové modely klímy založené na preverených fyzikálnych princípoch. Okrem tzv. globálnych modelov sa používajú aj tzv. regionálne modely klímy, ktoré nepočítajú vývoj atmosféry na celej Zemi, ale len v rámci určitej obmedzenej oblasti.
Je pravdepodobné, že v závislosti od množstva fosílneho uhlíka vypusteného do atmosféry môže globálna teplota vzduchu do konca tohto storočia vzrásť o ďalších 1,1 až 6,4 °C. To znamená, že v porovnaní s predindustriálnym obdobím to bude predstavovať nárast o 2 až 7 °C (údaj SHMÚ).
Prejavy klimatických zmien na globálnej úrovni
Predpokladá sa, že zmeny klímy nebudú rovnaké na všetkých miestach planéty. Všeobecne možno povedať, že oteplenie bude výraznejšie nad pevninami ako nad oceánmi, keďže oceány sú schopné absorbovať väčšie množstvo tepla ako pevniny v rovnakých zemepisných dĺžkach.
Globálne zmeny klímy a ich hlavné prejavy
Na globálnej úrovni pozorujeme už niekoľko rokov výrazné zmeny klímy súvisiace s nárastom koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, a to hlavne:
- rast priemernej teploty zemského povrchu,
- horúčavy a sucho,
- povodne a hurikány,
- stúpanie morskej hladiny,
- zmeny lesov a ekosystémov,
- skleníkový efekt atmosféry.
14 najzávažnejších dopadov klimatickej zmeny na Zemi
1. výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach (Ľadovec na hore Marmolada, najvyššom vrchu talianskych Dolomitov, by v dôsledku celosvetového otepľovania mohol do 15 rokov zmiznúť. Podľa informácií z univerzity v Padove strácal ľadovec pred 10 rokmi ročne 5 ha zo svojej rozlohy, ale za posledné 3 roky to bolo 9 hektárov ročne.)
2. výrazný ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch severnej pologule,
3. topenie ľadovcov (Antarktída, Grónsko) a zvyšovanie teploty morskej vody má za následok nárast hladiny svetového oceánu (v súčasnosti o viac ako 3 mm ročne),
4. zhoršenie dostupnosti vodných zdrojov v miernych zemepisných šírkach a v suchých subtrópoch, ale nárast množstva dostupnej vody vo vyšších zemepisných šírkach a vlhkých oblastiach tropického pásma,
5. postupné zväčšovanie plochy území pravidelne postihovaných suchom alebo extrémnymi zrážkami, prípadne povodňami,
6. vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia (búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny),
7. zvýšenie výnosov z poľnohospodárstva vo vyšších zemepisných šírkach pri náraste globálnej teploty o 1-3 °C, ale aj jej zníženie vplyvom častejších záplav a období sucha,
8. nárast rozšírenia infekčných chorôb a zvýšenie zdravotných rizík vplyvom väčšieho výskytu horúčav, sucha a povodní v teplejšom podnebí,
9. zníženie celkovej stability prírodných spoločenstiev, napr. aj v dôsledku častejších požiarov,
10. očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať negatívny vplyv na morské spoločenstvá,
11. priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti - pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 °C hrozí bezprostredné vymiznutie asi 20-30 % druhov fauny a flóry,
12. ubúdanie trvalo zamrznutej pôdy vplyvom hnilobných procesov vedie k nárastu emisií metánu prevažne v oblasti lesov severného mierneho a subpolárneho pásma,
13. znižovanie trvalej snehovej pokrývky zhoršuje dostupnosť vody v priebehu roka v mnohých oblastiach sveta,
14. skorý nástup jari alebo zrýchľovanie migrácie mnohých druhov živočíchov.
7 prejavov klimatických zmien na Slovensku
Podľa Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy sa globálne otepľovanie môže prejaviť na našom území rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 °C . Takéto klimatické zmeny v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. (Zdroj: www.shmu.sk)
Oblasti, ktorých sa očakávané zmeny klímy na Slovensku dotknú, sa týkajú vodnej bilancie, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva. Zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako je možné ohrozenie ľudského zdravia.
1. Za posledné roky je zaznamenaný nárast výskytu extrémnych denných zrážok, ktoré častokrát vedú k regionálnym povodniam, napr. na riekach Váh, Hron, Morava, Kysuca, Orava, Torysa a ďalších. Víchrica, ktorá sa prehnala Tatrami v roku 2004, súvisela pravdepodobne taktiež so zmenami klímy a globálnym otepľovaním.
2. Znižovanie zásob vodných zdrojov - pokles atmosférických zrážok na jednej strane a nárast teploty na strane druhej narúša prirodzený vodný cyklus, čo spôsobuje pokles dlhodobého prietoku riek.
3. Zníženie vodných tokov počas jarných a letných mesiacov má negatívne dopady na rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov v týchto oblastiach, predovšetkým na juhu Slovenska.
4. Významné zníženie zásob podzemných zdrojov, ktoré v kombinácii s postupným ubúdaním atmosférických zrážok na strednom a južnom Slovensku, otepľovaním a ďalším používaním hnojív môže prispievať k znečisťovaniu riek a nádrží s následnou zmenou a úbytkom vodnej fauny a flóry.
5. Rozsiahle zmeny sa očakávajú aj v lesných spoločenstvách a biodiverzite lesov. Tie sa budú prejavovať zvýšením zastúpenia buka a javora horského v oblasti smrekových lesov, kde bude smrek ubúdať. V oblasti stredohorských zmiešaných lesov dôjde k úplnej strate ihličnanov, zhoršia sa podmienky pre buk a naopak zvýši sa zastúpenie duba, javora a jaseňa.
6. Závažnými následkami pre poľnohospodárstvo môže byť nedostatok vody, výkyvy počasia, prívalové dažde a dlho trvajúce periódy sucha. Vykrývanie sucha zvýši tlak na zavlažovanie ornej pôdy, čo ale zvýši nápor na riečne ekosystémy a na zásoby podzemných vôd.
7. Vplyvom rastu priemernej teploty vzduchu sa „podporuje“ šírenie ochorení rastlín a prezimovanie poľnohospodárskych škodcov s možnosťou následného zvýšenia aplikácie chemických prostriedkov na ochranu úrody.
9 možných opatrení pre zmiernenie klimatických zmien
1. podpora obnoviteľných zdrojov a úspory energií,
2. odstránenie opatrení, ktoré podporujú zvýšené emisie skleníkových plynov, napr. dotácií pri využívaní fosílnych palív,
3. podporovanie prechodu na palivá s nižšími emisiami uhlíka, napr. nahradzovanie uhlia zemným plynom,
4. zastavenie výrubu tropických pralesov a zalesňovanie,
5. podpora vzdelávacej činnosti a vyššia informovanosť verejnosti o možnostiach znižovania emisií,
6. podpora výskumu a využívanie nových technológií vedúcich k znižovaniu emisií skleníkových plynov,
7. zmena spotrebiteľského správania a rozhodovanie o potrebe/nepotrebe nákupu,
8. využívanie kombinovanej verejnej dopravy,
9. triedenie a recyklácia odpadov.
Ako hlavné oblasti, na ktoré je potrebné zamerať aktivity smerujúce k znižovaniu skleníkových plynov, sa prezentuje energetika a jej kľúčoví spotrebitelia, priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo a doprava.
Dôraz sa dáva na vývoj nových technológií, ktoré sú schopné výrazne spomaliť a možno v blízkej budúcnosti aj zastaviť emisie skleníkových plynov a globálne otepľovanie.
Najnovšie štúdie Nature Climate Change dokazujú, že počas najprísnejších pandemických opatrení klesli emisie o 1/4 a začiatkom apríla 2020 boli stále o 17 % pod priemerom roku 2019.
Klimatické zmeny a zodpovedné triedenie odpadov
Klimatické zmeny a komunálny odpad veľmi úzko súvisia, keďže skládky odpadu sú významnými producentmi metánu.
Na rozdiel od prírodného odpadu, ktorý má svojho odberateľa a spotrebiteľa, pre mnohé odpady vzniknuté v dôsledku ľudskej činnosti neexistuje žiaden spotrebiteľ, a to je vážny problém.
A tak vznikajú odpady, ktoré:
- znečisťujú životné prostredie,
- trvalo zaťažujú prostredie,
- tvoria skládky a premnoženie škodcov priamo na nich,
- spôsobujú škody na ekosystémoch
- a v neposlednom rade znižujú estetickú hodnotu krajiny.
Riešením situácie s odpadmi je ich separovanie a využívanie jednotlivých zložiek odpadov na získanie energie, recyklovanie a výrobu nových produktov alebo aj kompostovanie biologického odpadu.
Prvým riešením je rozhodnutie sa pre triedenie odpadu, postupné znižovanie tvorby odpadov a predchádzanie vzniku odpadov v domácnostiach. Ide o priamy súvis so spôsobom životného štýlu, ktorý preferujeme.
Ak vám chýbajú informácie k možnostiam triedenia komunálneho odpadu alebo potrebujete vhodné nádoby a kontajnery na jeho separovanie, prezrite si kompletnú ponuku v internetovom obchode: www.ferex.sk.
Problematika klimatických zmien vychádza aj z ľudskej činnosti a jej synergických efektov, a preto si zaslúži adekvátny záujem a hlavne efektívne opatrenia.
Klimatické zmeny sa týkajú skutočne každého z nás, keďže súvisia aj s negatívnymi dôsledkami na naše zdravie, resp. zdravie našich potomkov a generácií, ktoré prídu po nás.